Heraklion/Bratislava
3. marca (TASR) - Vďaka románom ako Život a skutky Alexisa Zorbasa či
Posledné pokušenie, ktoré sa dočkali úspešných filmových verzií, sa
Nikos Kazantzakis stal jedným z najznámejších gréckych spisovateľov. V
piatok 3. marca uplynie od jeho narodenia podľa gregoriánskeho kalendára
140 rokov.
Nikos Kazantzakis sa narodil 3. marca 1883 (podľa juliánskeho kalendára
18. februára 1883) v Heraklione na Kréte. Do gréckej literatúry vstúpil v
roku 1906 ešte ako študent práva na univerzite v Aténach poetickým
dielom Ofis ke krino (Had a ľalia) a divadelnou hrou Ximeroni
(Svitanie). V rokoch 1907 - 1909 študoval filozofiu na parížskej
Sorbone, kde mal na neho veľký vplyv vitalizmus francúzskeho filozofa
Henri Bergsona, ktorý bol jeho učiteľom.
V roku 1911 sa oženil s láskou z detstva a tiež spisovateľkou Galatiou
Alexiu. S básnikom a priateľom Angelosom Sikelianosom strávil v roku
1914 v kláštore na ostrove Athos 40 dní. Po návrate opustil tradičné
kresťanstvo a napísal drámu Christos (Kristus, 1915), ale s náboženskými
problémami sa mu nepodarilo vyrovnať dokonca života a k postave Krista
sa vo svojej tvorbe pravidelne vracal.
S Jorjisom Zorbasom (Giorgis Zorbas), ktorý sa stal predlohou jeho asi
najznámejšieho románu Život a skutky Alexisa Zorbasa (Vios ke politia tu
Alexi Zorba, 1946) sa zoznámil v rokoch 1916 – 1917, keď podnikal s
ťažbou lignitu. Na gréckom ministerstve sociálnej starostlivosti pôsobil
v roku 1919 a organizoval repatriáciu Grékov z oblasti Čierneho mora a
Kaukazu. V roku 1920, po nástupe kráľa Konštantína I., z Grécka odišiel a
usadil sa vo francúzskom meste Antibes.
V období rokov 1924 – 1938 vytvoril viacero verzií eposu Odysseia, v
ktorom prostredníctvom gréckeho hrdinu Odysea vyjadril vlastné
nihilistické filozofické názory na otázky ľudskej slobody, samoty,
života a smrti. Podstatnú časť eposu vytvoril v Československu, kde v
rokoch 1929 – 1932 žil v Krušných horách neďaleko obce Boží Dar. Pobyty v
Španielsku (1932 – 1933), Japonsku (1935), Číne (1935) a v Spojenom
kráľovstve (1939) opísal v cestopisných knihách.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa vrátil do Grécka a žil na ostrove
Aigína. Od roku 1946 pôsobil v Paríži ako poradca UNESCO pre vydávanie
prekladov z klasickej gréckej literatúry.
Svojim rozsiahlym dielom sa Kazantzakis zaradil k najvýznamnejším
novogréckym autorom 20. storočia. Jeho svetoznámy román Život a skutky
Alexisa Zorbasa, ktorý napísal v priebehu jedného mesiaca a vydal v roku
1946, sa v roku 1964 dočkal filmovej verzie pod názvom Grék Zorba. V
dnes už legendárnej snímke Michalisa Kakojannisa hlavnú postavu stvárnil
Anthony Quinn. Dej románu sa odohráva na Kréte a okrem rozprávača je
hlavnou postavou prostý horal Zorbas, ktorý má niektoré spoločné črty s
Kazantzakisovým priateľom Zorbasom.
V románe Kapitán Michalis. Sloboda alebo smrť (Kapetan Michalis.
Eleftheria i thanatos!, 1953) zachytil boj Kréťanov proti Turkom v 19.
storočí. Román Kristus znova ukrižovaný (O Christos xanastavronete,
1954) sfilmoval v roku 1957 pod názvom Ten, ktorý musí umrieť americký
režisér Jules Dassin. Motív románu použil aj český hudobný skladateľ
Bohuslav Martinů ako podklad libreta Gréckych pašií.
K téme či postave Krista sa Kazantzakis vrátil aj v ďalšom známom románe
Posledné pokušenie (O telefteos pirasmos, 1954). Ten v roku 1988 na
filmové plátno pod názvom Posledné pokušenie Krista preniesol americký
režisér Martin Scorsese. Román, pri ktorom sa Kazantzakis inšpiroval
Dostojevského myšlienkami, sa ocitol na vatikánskom zozname, resp.
indexe zakázaných kníh. Značný záujem zaznamenal aj román o sv.
Františkovi z Assisi Svätý úbožiačik (O ftochulis tu Theu, 1956).
Nikos Kazantzakis zomrel 26. októbra 1957 v nemeckom meste Freiburg im Breisgau, pochovaný je v rodnom Heraklione.
0